Došiel som až k priepasti.
Tej, kde i sama hĺbka v hĺbke mizne.
V prepadlisku všetkých strastí,
kde sa rodia všetky trýzne.
*
No , nechápal som do zeme zarazený
za aký čin odmenou je ona !?
Jama, kde len hriechom nakazený
sajú prach a špinu zo dna.
*
Vydlabaná celá ,červeným starým Drakom.
Tým starým temným Serafínom.
Čo skvel sa prenádherným jasom,
no zhasol, pýchou opojený, čo by sladkým vínom.
*
Nuž stala sa mu útočišťom,
tma čo nepojala nikdy dna.
I besným , krvavým javiskom,
kde trýzne sa hrá večná hra.
*
No, čo skrýva za "poklady"
vo svojich temných kútoch.
Sprisahania.. Vraždy.. Zrady ??
Či hanbu .. bôľ a smútok !??
*
Veru mnoho duší domov dostalo tam.
I to veľké Októbrové dieťa.
Hlavu ako svätec malo, no srdce samí blud a klam.
A z toľkej slávy už len biedna pieta -
*
- ideály pochované v tej čiernej jame.
Nachované krvou mnohých ľudí
nebýva tam veru ono samé,
v tej jame zatratených čo strach krutý budí !!
*
I brat čo vzišiel ako jasná hviezda
v kolíske ubiedenej germánie,
má veru svojho miesta
s bratom čo tú istú zvrhlú zlobu žije.
*
S pýchou seberovnou svojho brata
povýšil sa na roveň Boha.
A s vervou duše krvavého kata
šliapala po národoch jeho noha podlá.
*
Jeho meno je Zverstvo
a príjmenie Svastika.
Bo vytvoril preukrutné miesto
kde dôstojnosť a ľudskosť v ohni zaniká.
*
I smrť sama nebola mu rovná
ba vyzerala, ako stelesnená nevinnosť.
Žiadna mŕtvych gigantická kopa
nemohla vôbec ukojiť jeho zvrátenosť.
*
A tak pomali už chápem
čím sa plní všetkých hĺbok hĺbka.
Stačí pozrieť na zem,
ako história smutná je srdcervúco mĺkva.
*
Tam , kde v dejinách
hynie ľudskosť pre ľahostajnosť a nedostatok lásky,
kde vládne iba strach;
tam zlo pripraví vždy údel nedôstojne ťažký.
*
Tam kde život vyrovná sa cene
predaného bezduchého otroka,
či cenu nemá žiadnu , v mene
pýchy a polo božského nadčloveka.
*
Tam bude vždy miesto pripravené
pre ideály a ciele "vznešené".
Pre srdce pyšné a zvrátené.
Miesto , rodisko ľudských diablov početné.
*
Miesto hĺbok čo všetky hĺbky pohltí.
Miesto zatratencov, jednotlivcov či národov,
bažiace nenásytne po trýzni a po smrti.
Miesto kde cit a láska ubíja sa od mlada.
*
A tak nech dejiny sú strážcom i svedkom zároveň,
tej zvrhlosti pýchou nakazenej duše národov.
Nech by viac skloňovali slovo Mier - miesto vojen.
By ľudstvo prežilo poučené z Genocíd a Pogromov.
*
Nech sa ľudská duša ešte mladá,
neskúsená a tápajúca v tmách konfliktov
naučí ruku na pomoc dávať
než v hneve proti blížnemu zaťať päsť.
*
Zobuď sa človeče Boží, veď na jeho obraz si.
Zobuď sa a začni ako prví stavať stály Mier.
Dopraj si šťastnú budúcnosť a sny
a to v prítomnosti - a preto ; odpúšťaj a toleruj, miluj a taktiež Ver !!!!
