Priznávam svojho bytia pýchu.
Jazyku, v zraku, v samom dychu.
*
Priznávam rozsieval som kúkoľ
v tisícich poliach a teraz je mi ľúto.
*
Výsostný , Bože dobrý, nesúď
múdrosti hlúpych a smutný popud,
*
rozsievať kúkoľ tvojím riadkom ,
skľavenou rukou mladých holobriadkov.
*
Neodsúď Bože, hlúpe ruky,
údeľom slepých duší ľútych.
*
Nauč ich zopäť čierne dlane,
v modlitbe pracujúcich Pane.
*
V modlitbe, tichej hudbe Otčenáša
kajúcich synov.
Tvoja radosť - naša Spása.