Lebenkreis

Ešte ani nezohrial som kolísku,

už mi osud vtlačil berlu tulákov.

Dodnes mám ju, stále na blízku.

Ona - stále istá. No ja iný - v duši plno otlakov.

Uvláčený sudičkami beriem si ju na cesty.

Ona - stále istá. No ja iný , ako slzy Baránka.

Objímam ju v šťastí, v temnej bolesti,

v Slove staň sa a Buď ! .. Božia hádanka..

Živý rébus vzatý z hliny netvárnej.

Uhnietený ako chleba, ako Božia sejba do seba.

Ešte ani nezohrial som kolísku a už z nej

kráčam neistými krokmi do neba.

A už púšťam berlu z drsných rúk.

Vlastne , nebola to ani berla. Bol to poklad Božích múk.