Písmo:
A-
|
A+
Noc si rozprestrela svoje kráľovstvo
v meste mrúcom z jedu pouličných lámp.
Všade tieklo temné, kruté bláznovstvo
a domy stály ticho, ako zabludený tramp.
*
Tvoja izba nasávala intimitu sídliska,
celkom nehanebná a spitá nočnou mladosťou.
Tvoja duša uvaznená šeďou ihriska
v paneláku svoj sen snila s betónovou horkosťou.
*
V starom, stále pustom chráme, bili štyri hodiny.
Prevrátila si sa na bok a tvoje hebké kadere,
pohladili moje rozbúrené, vystrašené hladiny.
*
A tvoj úsmev, vôňa, kúsok mocnej nádeje,
prebudili vo mne pocit nekonečne radostný,
že to naša láska je protijed, na jed ľudskej tmy.
