Mlčali, ovinutí svetlom svojej hviezdy
a luna šepkala im nežné slová.
Sedeli - jedna duša. A túžby dávnych piesni
hladili zmysly znova
znova
znova...
Mlčali a noc vyrábala zázrak
zo svojich tajných prísad.
Sedeli - jeden recept. Dotyk. Plachý náznak.
Aleja bozkov - chvíľa zvláštnych výsad.
Mlčali, nemohli už inak.
Opona spadla a hviezdy sa červenali.
Sedeli, ako jeden - už nie divák
a túžby nehladili, túžby vrúcne hrali.
Mlčali v sladkom súlade až do skorého rána
a pritom všetko bolo povedané.
Veď Láska (aj keď tichá), tá je veľavravná...
..... a vyšlo Slnko v uľahnutej tráve ......






