Mlynské kamene

(zdroj: internet)

Tma, ako smola pred zhustnutím

a ťažký nádych hodín pred odbitím celej

napĺňa žlčou smädné ústa ľudí.

A deti, ich deti sú v sebe opustené.

Siroty hľadajúce náruč v nepokoji.

Bezpečie pod čepeľou mrazivého rána.

Spí vtáča v premočenom kroví

pod zrakom plačúceho Abraháma.

Ako rád zbieral by som manu pre ten drobizg

a tváre, ako púčky orosené, na palete

lúk maľované pre radosť, a nie zisk,

milujúc, ako semä svoje odumretie,

a pramene sĺz vypršané na výsosti

zasvätil by som láske tvojho chrámu.

Bes ľúbi múku zo zomletých kostí,

zem ľúbi slnko, drobizg nadovšetko mamu.