Písmo:
A-
|
A+
(zdroj: internet)
Tma, ako smola pred zhustnutím
a ťažký nádych hodín pred odbitím celej
napĺňa žlčou smädné ústa ľudí.
A deti, ich deti sú v sebe opustené.
Siroty hľadajúce náruč v nepokoji.
Bezpečie pod čepeľou mrazivého rána.
Spí vtáča v premočenom kroví
pod zrakom plačúceho Abraháma.
Ako rád zbieral by som manu pre ten drobizg
a tváre, ako púčky orosené, na palete
lúk maľované pre radosť, a nie zisk,
milujúc, ako semä svoje odumretie,
a pramene sĺz vypršané na výsosti
zasvätil by som láske tvojho chrámu.
Bes ľúbi múku zo zomletých kostí,
zem ľúbi slnko, drobizg nadovšetko mamu.
