
Nanebovzatie Panny Márie
Anjel smrti v tichu stojí,
váha vkročiť spoza dverí
v izbu presýtenú úctou
modliacich sa tuctov.
A tam, na lôžku, telo krásne,
tvár, oči i vlasy jasné.
Napriek tomu, že je mŕtva,
pozornosť ľudí stále púta.
Žena stará, takmer nepoznaná,
leží mŕtva, odovzdaná.
Tá, čo svoje FIAT dávno riekla,
dnes v nebo svojim ÁNO vzlietla.
V Sláve Syna, uchránená od temna hrobu,
Ona jasná, Matka nebeského domu.
Stúpa hore celá, duša i telo
Matky Boha i jej srdce, čo láskou vrelo.
Anjel v náručí ju nežne unáša
priamo k trónu nebeského Primáša.
Tam korunovaná bude Synom
na Kráľovnú anjelom i ľuďom.
Dvanásť hviezd jej ožaruje tvár
i zvýrazňuje úsmev, ten vzácny dar.
A vo farbe belasého neba
stáva sa Matkou celého sveta.
Ó, Panna vzatá na nebo,
urob, by každé srdce láskou zmäklo.
I to najtvrdšie kamenné,
nech je láskou zmenené.
Ty oroduješ za nás u Boha,
by sa nevyliala hnevu nádoba.
Len vďaka tebe, Jasná Hviezda,
je v očistci veľa miesta.
Ty milosrdne snímaš putá
Dušiam, čo mučí očistcová bolesť krutá.
Ty miluješ nás nadovšetko, Tys ׳ dala ľuďom Spásne Svetlo.
Plníš krajinu živých
a rovnáš duše ľudí krivých.
Ach, milostivá, aká si sladká,
ty orodovnica, Božia Matka.
Buď zvelebená pre lásku,
ktorá je odpoveďou na každú otázku.
Buď navždy zvelebená, naša záchrana,
nepriateľ noci a dcéra večného svitania.