Písmo:
A-
|
A+
Bolo mi povedané buď!
A potom nemá prázdnota,
čo nedá duchu zabudnúť
tú pachuť zbytočného života.
To žialne bytie v cudzom nebytí.
Dych pustých domov - čiernych úst.
Hrob , čo si rakvu necíti.
Raj, ktorý obliekol si všetku púšť.
Prach cesty už netrpiacich životov,
umývam ako vo sne z bosých noh.
Nebytie; buď mi! Slobodou
v smrti zostať voľný, ako Boh.
Otázka. Byť či nebyť?! Sužovala Hamleta.
Ja, mám však jasno. Chcem ihneď zo sveta!
