Dobré ranko večernica, ranná zora.
Hviezdna maľba Rembrandtova.
Jarné slnko čo mi život dáva,
horúca a sladká, vzpružujúca káva.
Dobré ranko kvietok nahý belasého raja.
To najkrajšie s čím sa pýšia vždy len dvaja.
Ó, Kráľovná ulovených nespútaných duší,
oddaj sa mi celá jako oddáva sa voda púšti.
Dobré ránko zázrak utvorený v lone Boha.
Božej básne najvydarenejšia sloha.
Bárs by zanikol hneď celý unavený svet,
obnoví ho aureola tvojej čistej lásky
a život, vdýchne mu tvoj karmínovo plný ret.
Dobré ránko vľúdnosť ako tuhé mrazy.
Vitaj, Panna Dúha , ktorú pýcha nepokazí.
Pre mňa ťa Pán celú stvoril.
Pre tú vášeň pestrých farieb ako neposedný motýľ.
Ave, Afrodita narodená z morskej peny,
Si to najvzácnejšie čo ukrýva hĺbka ženy.
Ave, divokosť unesená ako víchor zo sveru,
ako mdlá smrť mučeníka ľúbiaceho svoju vieru.
Pohľaď svojím zrakom moje kruté boľe !
Utop všetky smútky v čiernej smole.
Bdej nad snami našich tajných túžob
a bráň ich, čo by boli jedným naším putom.
Pevne verím že nás osud navždy spojí,
v ten čas kedy bude zviera kráske dvoriť.
Nech dve srdcia splynú v jedno telo,
pretvárajúc samo azúrovo modré nebo.
Dobré ranko východ jasný , život mojej duše.
Úsvit mojich temráv v kterých démon kúše.
Denne zostupujem pre odpoveď v tmavé hroby ,
Až do černí Tanatových , svet strašnej hrozy.
Hľadať recept nikdy nekončiacej lásky .
Čo by vydržala svoj pád v ľuďoch, pre ich zradné masky.
Aby som ti mohol veky vekov nežne vravieť,
Dobré ránko večernica, ráč si z mojej duše život načrieť.
A miluj ma i ja budem navždy teba.
Budeš pre mňa krehký , ebenový chleba.
A ja ti budem hľadujúci žobrák,
ako úsvit nádej býva a krátke odlúčenie súmrak.
