nedosiahnuteľná

Každý večer býva požehnaním rodiacej sa vášne

a svitanie, záblesk meča bezcitného kata.

Aký krásny býva súmrak, keď nás extrahuje z básne,

keď ma olemuje tvojim telom jemným ako vata,

keď ma ako verše tvojim sladkým riadkom vpíše.

Avšak tvoju krásu nevystihnú žiadne slávne diela,

 žiaden sonet, či svet a fantázia i jas farieb ríše 

Anderssena - onú krásu čo Boh vdýchol do anjela.

Každá noc je pre mňa svätá, kedy smiem ťa celú vlastniť.

Každá noc je v tebe večná, ako verná láska Rómeova.

Toto všetko ale svitanie mi berie. Vášni nasadzuje habit.

Kradne zraku tvoju krásu, kradne vôňu i tvoj pôvab.

Viac však nenechám si kradnúť kúsky z našej vášne.

Vymažem ťa pre svet a zas vložím do súkromnej básne.