Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Dovoľ, len vyslobodím oheň z nebytia,
deň už vstúpil cez membránu noci.
Fontána ticha nasýtená odkvitá
a motýľ ti pije vlnku nad obočím.
Ako keď prejde po hladine ruka úsvitu,
si pokojná. Čeríš sa len vo mne.
Pri tebe sedím, Budha z nefritu.
Vchádzaš do mňa, ako kvapka do povodne.
A teraz vojdem ako svetlo do teba,
zasadím tam zopár lúčov jari.
Obloha je len Bohom maľovaná roleta,
krídla vtákov ostré páperové skaly.
Poď. Rozbíjaj sa nežne o môj hrot.
Nech noc zapletie si do nás vlasy.
Dva cudzie svety vnikli do nás cez potok.
Bozkal som ťa. Neuhla si.
