Nenaplnení

Tak ako sneh prikryje svet svojou nehou
a pohladí vyčerpané lono krajiny.
Hladíš moje zmysly vystúpené z brehov,
vyliate až k ústiu vášne za nimi.

Vtrhla si do mňa ako víchor zo severu,
rozbúrila modré polia tmy a bolesti.
A ja, hlúpe zviera, náhlil som sa ku kameňu,
stať sa celopalom rozpáleným do kosti.

Prepadol som modloslužbe, ako Kacír
padajúci k nohám roztúženej bohyne.
Prekliaty deň, keď som spoznal hĺbku krásy,
keď sme pili rozkoš ako oheň vo víne.

Prekliaty deň samoty a beznádeje.
S tebou hyniem, bez teba som dymom vo vetre.
No Boh spojil naše srdcia v gregoriánskom speve,
pripravené splodiť život, tam kde vládne podsvetie.