Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(13)
Tvoj saténový úsmev a vôňa rozkvitnutej ženy
v pečatili môjmu letu stigmu nesmierneho hladu,
a len sny žehnajú nám vášňou na rozpálenej zemi,
v ktorých perami ťa z hviezdy kresám navždy mladú.
A v tvári vrie ti očakávanie nedotknutých panien.
Prsia vzpínajú sa, ako divé kone vykúpané v mlieku.
Sadni si a nebojsa, veď ja ich skrotím. Dám ti pozor na ne.
Jednou rukou uteším ťa - druhú pozabudnem v drieku.
Už je to dávno, čo sme stúpali v extatickom stave
po líniách tvojho tela, v spálni lúčnych margarétiek.
Po tebe túžim, stále viac a viac, ako stratená loď po prístave.
Túžim po vlnení tvojich bokov, po príboji čo ma zmetie.
Si preč, ale v myšlienkach si živá a úrodná ako rodná zem,
čo ma štedro telom živí,...... ale aj tak dosýtiť sa nemôžem.
