Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)
Vinieš sa mnou ako rozbúrená rieka.
Celá roztúžená po prespatej zime.
Plná vône, radosti a slávičieho mlieka,
stúpaš a zas klesáš po slnečnom klíne.
Každé ráno meníš v tisíc svojich tvári.
Každú inú, vytesanú z božej klenotnice.
A tvoj úsmev, cudnosť a rúž na pohári,
hĺbka hĺbok, jednej mince rub a líce;
zradný je a tichý, noblesný a spaľujúci.
Vinieš sa mnou ako rozbúrená rieka.
Ako svetlo, ktoré upísalo dušu noci
a lúč, čo mi do náručia nežne steká.
Ja však prebudený s celkom obrátenou nehou,
odhrýzať chcem z tvojich zvodne zaoblených brehov!
