Nepoddajná

Vinieš sa mnou ako rozbúrená rieka.

Celá roztúžená po prespatej zime.

Plná vône, radosti a slávičieho mlieka,

stúpaš a zas klesáš po slnečnom klíne.

Každé ráno meníš v tisíc svojich tvári.

Každú inú, vytesanú z božej klenotnice.

A tvoj úsmev, cudnosť a rúž na pohári,

hĺbka hĺbok, jednej mince rub a líce;

zradný je a tichý, noblesný a spaľujúci.

Vinieš sa mnou ako rozbúrená rieka.

Ako svetlo, ktoré upísalo dušu noci

a lúč, čo mi do náručia nežne steká.

Ja však prebudený s celkom obrátenou nehou,

odhrýzať chcem z tvojich zvodne zaoblených brehov!