Sedím nad fotkami, maličkými sestrami
tvojej krásy. Spomienkami spútaný
hľadím dokonalosť v tvojom pohlade.
Tvoju bytosť v celej božskej paráde.
*
Aké ruky vtlačili ti takú podobu ?
Tvoje oči, srdce, dušu - rajskú ozdobu.
Z hliny bol som vzatý. Do zeme
späť sa vrátim. No ty, Stvoriteľské breve,
*
premeníš sa v radosť, v rozkvitnutý kvet ?
V hlásky lásky, na bozk sladší ako med ?
Nie, ty celá mimo časopriestor nedotknutá zostaneš.
Nedotknutá zubom času, na obraze zostarneš.
*
Sedím nad fotkami, maličkými sestrami
a bozkávam ťa zrakom, srdcom, ústami.






