Tvoje slová na hlinených nohách stoja.
Vernosť, jak dal by Boh.
Zariekaš sa, vraj si iba moja. Moja !!
Ale neverím ti. Klameš nehanebne oboch.
Za bagateľ predala si trochu citu.
Pod úroveň na tržnici sladkej chvíle.
Ako súložnica oblečená do hábitu
za dve hviezdne noci, noci hnilé.
Napriek tomu nedám si ťa. Nikdy !!
Asi som sa celkom zbláznil
ale, radšej zasypem sa bláznivými citmi,
ako zostať zasypaný na dne tmavej jamy.
Radšej vlastniť túžby upletené snami.
Radšej snívať - než byť láskou kruto vyšlahaný.






