Písmo:
A-
|
A+
Sedeli sme na koberci sedmokrások.
Vône lesa hladili ti nežne tvár
a vlasy plavé ako zlatý klások,
sľubovali chvíle večné; ako Božský kalendár.
*
Vtedy zamat tyrkysovej, hebkej krásy,
stlal nám okamihy z vľúdnych úsvitov.
A sám na podnose vanilkovej rosy,
topil som ťa v mase vrúcnych pocitov.
*
Ach, ty život darujúci hviezdy lúč.
Ty slza stekajúca z horských nív.
Zostaň so mnou, urobíme nežný puč,
nastolíme vládu, ôsmy sveta div.
*
Nastolíme svetovládu jednej mocnej strany.
Vládu dvoch sŕdc, ktoré nezostanú nikdy sami.
