Nepoviem ti, že máš pre mňa cenu raja.
Ani, že si vlahou mojej púšte.
Neprezradím, ako som raz zomrel v prostred mája
keď si kvitla iným a ja vyplakaný z vlastnej duše
zabil som sa myšlienkami samovraha.
Nepoviem ti, že chcem zažať v tebe hviezdy.
Ani, že ma denne oživuješ cudne nahá
na dvoch pruhoch našej mliečnej cesty.
Neprezradím mojím očiam tvoju krásu.
Ani, že si dokonalým božím dielom.
Nepoviem, že otrokom som tvojho hlasu.
Tiež, že milovať sa s tebou denne a vždy s nehou
dáva zmysel a chuť žiť náš život nezmyselne krutý.
Toto všetko ale nikdy nepoviem ti ! Nie som predsa hlúpy.