Písmo:
A-
|
A+
Vlhká rosa zem tú kryje.
Padá z neba ako mana.
Len tu a tam nočný dravec vyje
a do tmy ticho zaznie........... Mama.
No hlas rozplynie sa vo tme.
Nečuť ho už viacej.
Až zaslzí nejedno srdce smutné,
že nedalo žitiu nádej.
Veru, clivo je tej noci,
Ticho noci prebdenej.
Kedy život bol v jej moci,
no zišiel na sále studenej.
To plač detí sťa rosa padá,
na zem tu preukrutnú.
Ich ryk až ducha ľaká
pre vášeň k smrti prudkú.
A krv ich v nebo volá,
po živote lačnie.
I znie to miestom ako hurá,
bo Pán pre ne lásku načrie.
I dnes ešte počuť dá sa,
za tichej hviezdnej noci.
Ako kráča mala nôžka bosá
a pieseň o mame tíško nôti.
