Ópium

Si opojná, keď ma zvádzaš bosá,

keď sa smeješ ako prvá Eva.

Celá nahá s vôňou ako ranná rosa

spaľuješ ma vzdychom horiaceho dreva.

Ležíš a ponúkaš slnku svoje kypré dary

popod božie nebo z božej vôle vzišlá.

Ale Ja spútaný tými najkrajšími okovami

ochutnávam pery o ktoré si v noci nežne prišla.

Ležíme si na podstielke poludňajšej vášne,

celí nasiaknutí mocou danej chvíle,

keď tu do ucha mi prerývane zaznie:

„Ľúb ma! Miluj v svojej nespútanej sile."

A Ja, miloval som bez prestania tvoje pružné telo,

pokiaľ nevysal som z teba, čo už roky v tebe vrelo.