V poblednutom chladnom ráne,
vyplakaný z túžob mrúcej zimy,
skladal Marec sonet aprílovej Panne.
Písal slzou, krvou skladal rýmy.
V poblednutom chladnom ráne
roztavil si Marec smutnú dušu
na vosk pečatiaci neskonalé
túžby, v jeho personálnu nahú múzu.
V jednom poblednutom chladnom ráne
získal Marec lásku Panny v sladkom orgováne.