Písmo:
A-
|
A+
Plaché ráno odhŕňa ti lúčmi vlasy,
šteklí konček nosa sladkou vôňou jasmínovou.
Ležíš, dýchaš pomaličky, pravidelne - ako dobré časy
čo si v mojom srdci stelú nový domov.
Prizerám sa šťastiu , ktoré vôbec nie je slepé.
Dotýkam sa daru , ktovie odkiaľ ?
Plným dúškom sajem šťastie, ktoré vie byť teplé
ale spôsobiť aj beznádejný spaľujúci ošial.
No, ja som si istý, že tam, niekde hore
bude v noci chýbať najjasnejšia hviezda.
Možno zaplače i smutné, rozbúrené more,
že tam, niekde v nebi, vzdal sa anjel miesta.
Ešte stále prizerám sa šťastiu, ktoré nikdy nie je slepé.
Nie je !! Lebo dýcha, horúce je, živočíšne vrelé.
