Písmo:
A-
|
A+
Keď raz osud zobuje mi topánky
a uloží k prepychovej rakve ,
nezanevri k pedantúre pedanta.
Radšej zaplať, čo mu pravom patrí.
A modli sa ! Tiež sa modliť budem.
Za mňa - teba, za tvoj prepychový žiaľ.
Ak však bude to snáď málo, narodím
sa tisíc raz a desaťtisíckrát
znova umriem a opäť vstanem z mŕtvych !
Nech sám Kupid žehná to sladké mrenie,
ak to zmaže všetky dlhy tvojich chmár,
ak to zmaže vrásky tvojej zeme.
Veru, smrť ma príchuť prachu na perách.
Kiež by som ho z tvojich mohol pozmývať.
