Pradávno v čase
poeti sa pokúsili,
dať meno a hĺbku láske.
Do šatov rôznych ju ošatili.
No láska, spútať sa nedá.
Ani chytiť či opísať.
Zavše len myseľ ľudská, šedá,
dáva láske chmúrny šat.
Ja, opísať ju neviem veru.
Také sú už slov i písma hranice.
Je to ako sprzniť krásnu ženu,
dávať láske mien tisíce.






