Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)
Pri tvojom brehu býva voda rozbúrená,
pereje divoké a nespútané, ako Božie oči.
Obloha je tam od skorého rána nemá
a slnko nikdy nezapadá, stránku času neotočí.
*
Dva opustené ľudské brehy
a nikde mosty, ani žiadne lode.
Len rozbúrená rieka premrhanej nehy
púšťa si dvoje srdcia neradostne k vode.
*
Už sú to roky, čo smrť posledný most vzala.
Zbúrala naše jediné a tajné premostenie
a vôbec sa nás nespýtala,
či ešte v sebe máme lásku na preclenie.
*
Mám ale nádej, že raz ešte skúsim tvoje vzácne brehy.
Veď predsa, Bohu patria všetky rozbúrené rieky nehy.
