
Kedyže prídeš ku mne, cudzia známa.
Nehmotná a zlostná, bledá a predsa dáma.
Halená svojím chladným, čipkovaným šálom.
Pôjdeme spolu hmlistým ránom.
Vezmeme do tmy smiešne ľudské strachy.
Zboríme hlúposť kým nás sama nedolapí.
Nakoniec ľahnem ako večer líha súmrak.
Horeznak v náruč nepoznanej, ako tulák.
Premením telo, opäť v sypkú hlinu.
Premenou jednoduchou , neovládam totiž inú.






