Písmo:
A-
|
A+
Keď vidím ako z ľudí úcta mizne.
Ako zlosť láske kufre balí.
Ako človek v sebe hyzdne.
A oheň v srdci nehorí.
Vtedy v duši zabolí ma.
Oko ľútosť navlhčí.
A zostane len trýzeň... drina,
bo zrodila sa z leta – zima.
Vtedy slabne teplo Slnka.
Zo svetlom tmavne nálada.
Vtedy plač ticho žblnká
a vzdialila sa Rajská záhrada.
