Písmo:
A-
|
A+
Vstávam do očistca
zo snov môjho raja.
V dlaniach skladám nádej,
ubolený z včerajšieho rána.
S vierou ako Abrahám
spálim zbytky archy
a kráčam ďalej v ústrety
od Sodomy k Betlehemu,
až po útesy spásy.
Tak kráčam dňom
ako pútnik bezmenný.
Kráčam k tisícemu večeru
stále istý , takmer nemenný.
Stále istý a predsa iný
ulíham zas a znova,
ulíham opäť s nimi.
Do snov môjho raja
ako vyhasnutá supernova.
