Až za obzor všedných dní
poza hviezdne stálice
za súmrak nočných snov
cez fantázie hranice
až tam kde končí zemekruh
a začína nekonečné nebo
pôjdem celkom bezostrachu
iba s vierou v neho.
Až k počiatku všetkého
za možnosti poznania
ta kde múdrosť končí
kde sila nemá imania
kde je láska zdrojom moci
pôjdem celkom bezostychu
pôjdem vo dne, pôjdem v noci
neochvejne nespútaný
žiadať milosť a zlomiť pýchu.
I cez nástrahy ničoty
a úskalia kvíliaceho záhrobia
prejdem krížom každý rozmer
kým sa múry slepôt nezboria.
Až na pokraj ľudských možností
celkom na dno svojich síl
prejdem veru všetko
či by som žil, abo snil
pôjdem priamo cestou jeho
stanúť pred trón moci
skloniť hlavu v pokore
a bozkať srdce by som večne žil.






