Puzzle lásky

Pracovať chcem trpezlivo na sne.

Korunovať noci našich nežných darovaní.

Túžim vybudovať život z ticha básne

skôr než realita rána oboch kruto raní.

Skladám verše, čo ťa majú navždy zhudobniť,

ako Ódu vytepanú rukou blázna.

Ako notu, predurčenú zo symfónie žiť

na úsvite snení. (Keď už nie si vážna.)

Bojím sa však zohavenia tvojej hviezdnej krásy,

keďže moje pero slúži mojej hriešnej túžbe ľúbiť.

Však Boh sám ťa stvoril nekonečne krajšiu, ako ja viem básniť.

Preto nesmrteľnosť v mojich veršoch nemôžem ti sľúbiť.

Avšak sľubujem ti lásku každé Božie ráno.

Vtedy, ja som tvojím ranným hladom a ty mojou nočnou manou.