Písmo:
A-
|
A+
Až objíme ma matka zem
svojim temným náručím,
nech požehnaný je ten deň
všetkých dní, ten večný moment storočí.
Buď požehnaná , Ty, sladká smrť,
i tvoje hanblivé a tiché – „Drahý poď !“
Ach, sladká, z teba požiť jeden, len jeden hlt
a uschnú vody všetkých smädných vôd.
To ty ma sýtiš nádejou , že zhliadnem
tvár tej nádeje, Svetla všetkých svetiel.
Že budem stáť i keď padnem
z vôle tej Lásky všetkých nedieľ.
Tak príď už nežná od toho čo veky tvorí
a vypáľ mi do duše to sladké MEMENTO MORI !!
