Kedysi dávno sme sa snívali.
Dnes je už všetko rozbité.
To čo sme mali i nemali
naveky rukou času bolo prikryté.
Kedysi dávno sme si verili.
Boli sme aj keď iní neboli
priateľmi, oáza i piesok v prérii.
Dnes sme však prudko nebohí.
Kedysi boli sme.
Pamätáš na cintorín neviery ?
Spomienky pochované, bolestné.
Boli sme mladí a celkom nezrelí.
Dnes sme však racionálni, dospelí
ako , tí cudzí v tvojej posteli.
Ach, kde sa všetko podelo.
Čo v tebe kvitne a vo mne zomrelo ?!!






