
Až pohľad tvojich očí odcudzí sa
môjmu srdcu nezmerne.
A telo nadutého Adonisa
presvedčí ta k nevere.
Uváž silu prázdnej chvíle
zbláznená a premenená.
Veď ani žobrák Lesnej Víle,
nedaruje, čo sám nemá.
Potom už nevracaj sa späť
s boľavým srdcom a kajúcimi očami.
Už nevráti sa čo je nenávratne preč.
A neurážaj lásku luhavými perami.
Neprzni jej reč !
To moje srdce – prebodol tvoj meč !!!