Písmo:
A-
|
A+
Aj blankyt býva príliš tmavý, tam
kam chodia tvoje duše usínať.
I dažďu v plači smutne zaskočí,
keď uzrie tvoje mraky zaplakať.
Sám neviem či je to trest - či dar...
Však , nech nasýti sa slnko tvojim dňom !
Nech zem si vezme svoju platnú daň.
Nech vezme späť, čo z nej bolo vzaté.
Tvoj úsmev v rannej rose rozkvitnutý.
I jarnú vôňu z tvojich dlhých vlasov.
Horizont čo namiešal odtieň tvojich očí.
I búrku v tvojich očiach zabudnutú.
Nech teda, akokoľvek rozoberie si ťa Pán,
Ja, zas a opäť si ťa celú poskladám !
