Písmo:
A-
|
A+
Ťahá ma to dvoma smermi.
Ako rozkolnícky rozvetvený strom.
Ach ,Bože, ...Bože ver mi !!
Som mozaikovo roztrieštený dávnym snom.
Utopený v tom, čo už bolo.
Bojujúci pre to , čo by mohlo byť.
Ako polámané mlynské kolo
čo bez vody nejde rozkrútiť.
Čo však zosúladí obojsmerné túžby ?
Túžby utekať dvoma smermi –
Od boha a k Bohu, od ľudí a s ľuďmi ?
Ach, Bože,...Bože ver mi !!
To rozdelené ľudské srdce
vylieči len tvoje, milujúce, mĺkve.
