ORATOR:
Mnohorakých podôb má dnes svet.
Od tvári naskrze chudobných
cez bohaté a nenásytné
až po tie nekonečne spupné a biedne.
I bizarný svet básnikov
je živnou pôdou rôznych pováh.
Zvláštnych duší a nezvyčajných osudov.
Rodiskom básnického umenia
a myšlienok výstižného atramentu.
No je aj svetom krivých zrkadiel
kde má niktoš vidinu Ovídiovho talentu.
Je svetom narcistických modiel.
Svetom slabých rýmov a domýšľavých veršov.
Domov obývaný umeleckými egami.
Ach, ako vážne takí „majstri slova“
ako vážne milujú svoju fantáziu.
Či veta rozvitá a či holá
jednak geniálnou ukážkou je na superbiu.
No stačí už na úvod ,radšej pozrime si,
tie vzlety a tvrdé pády poetov.
Ten „geniálny“ menuje sa Superbius
a Samuel ten druhý, tvorca skromných veršov.
SUPERBIUS:
... tvoje verše len vážnosť poézie zhodia.
Tá reťaz kostrbatých slov.
Ach, tie o talent radšej nech sa modlia
k bohu pravých básnikov.
SAMUEL:
Uznávam, nie som Majster.
Ale.....
SUPERBIUS:
Cha, že Majster, ty žobrák rýmov.
Dobre si ma rozosmial.
To, že píšeš je smutnou chybou,
ako pre Trójanov – konský dar.
SAMUEL:
Nože brzdi, brzdi kamarát.
Hamuj svoje prchké slová.
Nie som síce majster ani Euripidov brat.
No , nemám ani hlúposť vola.
SUPERBIUS:
Nie, vola nie „kolega“.
Skôr osla a jeho jambov žalostných.
Tvoja dráma znie ušiam ako Óda
a komédie sťa plač mnohých duší v podsvetí.
SAMUEL:
Skadiaľ berieš Superbius,
skadiaľ toľko sebavedomia ?
Azda myslíš že každý kus
z tvojho pera, velebiť budú bohovia ??
Máš ty citu ako Caligula
Ako Alexander, syn Filipa, pokory.
Alebo kojila ťa drzá mula ?
Či taktný si po Otcovi ??
SUPERBIUS:
Už len ty ma budeš posudzovať.
Ty, čo mučíš všetky múzy.
Ja bohatý som životom
a prežil som čo spolu tisíc ľudí.
SAMUEL:
Myslíš , že vieš všetko hoc si mladý ?!
Že viac netreba ti učiť, len rozdávať múdre rady ??
SUPERBIUS:
Osud nadelil mi do vienka
na poéziu živú plodnosť.
SAMUEL:
A nie náhodou tak spupnosť ?
A iné Satanove dary ?
Tu múdro tváriacu sa hlúposť
a pýchy bujné vnady ??
ORATOR:
Tu, len nakrátko sem vkročím.
Aby preniesol som pozornosť.
Na Múzu čo zakrátko oko zočí.
Na krásnu Stellu, jej kráľovskú vznešenosť.
Už i samo nebo dosť ma pýchy.
Ten svet mnohých inšpirácii.
Veď sama Stella bola múzou Shakespearovských kreácii.
A sama zostupuje, pripomenúť poetom,
že všetky dary, talenty a sláva menších či väčších diel,
Ony, múzy, rozdávajú už veky čo svet je svetom
SAMUEL:
Ach, skadiaľ si sa vzala ,
vzácny Anjel či krásna Víla.?
Z ničoho, ako z tmy Aténskeho lesa
zjavilas sa ako krásna Titánia.
STELLA:
Som Múza, kráľovná všetkých múz.
Volám sa Stella, a Dante, Goethe
ani Dostojevskij nestvoril by žiadny kus
bezo mňa; bezo mňa i každý talent rýchlo bledne.
SUPERBIUS:
Múza, akurát...!!
Balamutíš ľuďom hlavy !
STELLA:
Poznám ťa Superbius „skromný“,
ty otec všetkej slávy...
Až k nám doletela tvoja pýcha
a všetka nezriadená spupnosť,
ktorou tvoja duša dýcha.
SUPERBIUS:
Aká Pýcha ? Je azda talent zločin ?!
S múzami i bez nich
stáva sa dokonalým do čoho sa vložím.
STELLA:
Do vienka si dostal talent.
I všetko čo s tým súvisí.
Myslíš že píšeš geniálne,
no od nás každý úspech závisí.
SUPERBIUS:
A nehovorí z teba múza dych ľudskej závisti ?!!
STELLA:
Drahý Superbius
ako môže pôvod všetkých inšpirácii,
smrteľníkom závidieť. Azda nemá vkus ??
SAMUEL:
Ach, Múza sladká, stoj pri mne.
Nie som dokonalý ani majster slova.
SUPERBIUS:
Pche, no výrečnosť a vzhľad máš vola.
SAMUEL:
Nech ovenčí ma slávou krásna Niké.
Nože Stella úspechom ma požehnaj !
STELLA:
Pošlem ti tú najkrajšiu z múz.
Jej meno je sladká Caritas.
Veď ňou inšpiroval sa aj ešte mladý čas.
S ňou tvoje rýmy ožijú a verše získajú dobrý vkus.
Teba požehnám a dám ti tajné slová.
Vložím ti ich do úst a do srdca vyryjem.
SUPERBIUS:
Toho chudáka ? Nebesá, môže sa i múza zblázniť ?!
STELLA:
Môže ! A keď sa zblázni tak aj zabiť !
SUPERBIUS:
S tým strach mi nenaženieš.
Smrťou moje verše získajú len na cene.
Nech mi život i zaraz vezmeš
nesmrteľný budem v rýmoch a v mojom mene.
STELLA:
A preto drahý Superbius,
vezmem ti tvoj poklad najväčší.
Tvoje meno, slávu aj talent.
To ťa z pýchy navždy vylieči !
SUPERBIUS:
To nemôžeš, na to nemáš právo !
Všetko je len moje, moja zásluha.
Z mojej sily som miláčikom davov.
Ja sám som talent a sláva básnika.
Som Cisár písaného slova.
A ty, biedny, smiešny duch,
len rečníš ako slepá Sova
a ten chudák uzatvára tvoj smiešny kruh.
Nemáš moc nad mojím slovom.
Nespútaš moju fantáziu.
Sám sebe som nespútaným bohom.
To ja držím pri živote poéziu.
Ja som všetko ! Samo Slovo !
To zo mňa plynie každý rým !!
STELLA:
Ako čujem, tvoja domýšľavosť nemá hraníc.
A preto teraz dobre počúvaj.
Moje rozhodnutie bude nemenné
a tvrdé ako trest päťdesiatich palíc.
Nech je mi svedkom svet všetkých múz.
I nemenný pôvab Grácie.
Odnímem ti všetok vkus
a talent tej vznešenej poézie.
Nech moja sestra Afrodita
odníme ti slová lásky.
Nech pomätie ti pyšné srdce
bys nenapísal sonet a nepôsobil múzam vrásky.
Nech sám osud, manžel zodpovednej Klotho.
Rozdvojí ti cesty krásnych slov.
Nech ony a jazyk tvojich úst už nestretnú sa.
Nech započne Artemis na rýmy neľútostný lov.
A tvoju pýchu zničí Nemesis.
To zrno čo sial si do básni.
Ona pomstí všetky urážky
čo z úst vypustili pyšní blázni.
A taktiež zakazujem múdrej Erató
všetky nočné návštevy.
Teraz spoznáš že je láska nad zlato,
že jedinou hodnotou je na zemi.
A sám Prometeus , tvorca,
uhasí tvoj oheň v duši.
Zahalí ťa tma nočná
a tvoje srdce chudobu snov skúsi.
Nakoniec, nech zapečatí moje prekliatie,
strašná Chiméra svojou podobou.
Nech vtlačí svoj obraz tvojim očiam
by viac nevideli krásu všetkých svetov.
Potom už nič iné ti nezostane.
Len jedna nádej menom Hádes.
Tvoj rým už s tebou nezostarne
ani verše do ktorých vkladáš nádej.
A naposledy ponoríš sa navždy do ticha.
Tak učiním právu zadosť.
Keď tvoja pýcha – pokorne dodýcha
a dá ti nový domov Tanatos.
ORATOR:
A tak skončí každá pýcha ,
všetkých spupných sŕdc.
A či už existoval Superbius
alebo vôbec nie,
pýcha jednak ničí umelecký vkus.
To každá múza i dnes isto vie ,
že poézia je vec čistá, svätá
a nepatrí prstom zvrhlých rúk.
Pamätajte na to drahí Poeti,
nech nezvedie vás vlastná namyslenosť.
By neslablo viac to krásne svetlo ktoré svieti
vo vás a iným pre radosť.
