1.)
Zlomila sa siedma pečať,
hrôza v tichu nastala.
Už nemá kam duch ľudský bežať.
Veje čierna zástava.
2.)
Za zvuku poľníc
z tmy sa oheň vrhol na zem.
Zemetras a hromobitie
umocnili ľudskú bázeň.
3.)
Všetky vody zmenili sa na krv.
Všetko živé pomrelo.
No hviezda spadla z neba najprv,
vody zhorkly a všetko horelo.
4.)
I Slnku jasu ubudlo.
Mesiac a hviezdy ztemneli.
Vo dne už svetla nebolo
a v noci tmy zbeleli.
5.)
Beda, beda človek hlúpy,
vystúpil dym z priepasti.
Kto na lásku je skúpi,
toho ani smrť nekúpi.
6.)
A hľa, dupot koní,
páľava a síra žne životy.
No ľuďom sú milšie modly,
veru nekonajú pokánie z čírej prostoty.
7.)
A na oblaku Syn človeka,
v ruke ostrý kosák drží.
Zaraz ho na zem vrhne
a krv sa k trónu Pána blíži.
8.)
Na tróne sedí ktosi ako dúha,
nebo i zem pred jeho zrakom padajú.
I otvorila sa veľká kniha
a spravodlivý sa zaraz rátajú.
9.)
Spravodliví, zapísaní,
každý súdený je podla skutkov.
I podsvetie a smrť sú zhodení
v oheň večný s pýchou ľudskou.
10.)
A medzi ľudom Boh prebýva,
každú slzu zotrie rukou sám.
Už nebude viac bolesť ani žiaľ
bo Pán si pevne medzi ľudí stal.
11.)
Už len radosť večná,
len šťastie večné nesmierne.
A určené je verným Pána;
že na jeho tvár s láskou ,
s večným šťastím hľadieť budeme !!
