Písmo:
A-
|
A+
Teplý dážď tancuje mi na pleciach,
zmýva otisk tvojich krehkých mystérií.
Samota preklína ma v pestrých nárečiach,
a len šepot nehmotného lístia vždy mi
rozorve hrudník ako presýtené šampanské.
To sa búri vo mne sviežosť tvojich dlaní.
Sviežosť, ktorá spieva v mojej otázke,
prečo som ťa nezavrhol kým ma zraní
nádhera, ktorú nosíš ako ruža nad tŕňmi.
Prečo si ma uhranula svojou nehou?
Dnes ľúbiš, zajtra sa mnou nakŕmiš!
A tak milovaná budem navždy s tebou.
Nech prekliata je chvíľa nášho stretnutia.
Neľutuje ten čo nikdy nemiloval.
Hoc slovo potrebuje náruč súvetia,
ja chcem rozplynúť sa, ako vlnobitie mora.
