Sklamanie

Teplý dážď tancuje mi na pleciach,

zmýva otisk tvojich krehkých mystérií.

Samota preklína ma v pestrých nárečiach,

a len šepot nehmotného lístia vždy mi

rozorve hrudník ako presýtené šampanské.

To sa búri vo mne sviežosť tvojich dlaní.

Sviežosť, ktorá spieva v mojej otázke,

prečo som ťa nezavrhol kým ma zraní

nádhera, ktorú nosíš ako ruža nad tŕňmi.

Prečo si ma uhranula svojou nehou?

Dnes ľúbiš, zajtra sa mnou nakŕmiš!

A tak milovaná budem navždy s tebou.

Nech prekliata je chvíľa nášho stretnutia.

Neľutuje ten čo nikdy nemiloval.

Hoc slovo potrebuje náruč súvetia,

ja chcem rozplynúť sa, ako vlnobitie mora.