Nech vypadne mi z mŕtvej ruky tvoje pero
a navždy z tela moja hriešna duša.
Nech rozotne mi na dva hlúpe kusy telo
a každý kus z dvoch , nech mi život zo žíl púšťa,
ak ešte v tebe zamením si svetlo s nocou,
ak zamením si teplú posteľ s vlhkým hrobom.
Veď ani slepec svojou slepou mocou,
sám nezmýli si diamanty s čerstvým hnojom.
Tak obviním sa bezhlavo a slepo,
že nespoznal som v noci vlastný úsvit.
Že večerať som mohol s krásnou Penelopou,
no raňajkujem ľútosť na tanieri hlúpych.
Nech nasýtiť ma teda skúsi moja hlúpa hlava.
No teba neprejem sa, nech si na tisíce - a to rovno z raja.