Písmo:
A-
|
A+
Sme hriechu synmi.
Žiaľ to nás spája.
Sme i krvavými klinmi
i tŕním korunovaná hlava.
Sme drevom smrti
ktoré vypestoval hriech.
I temnosť hrobu
kde prejde zavše smiech.
Sme osídlom lásky
širšej než morské hlbiny.
Sme ostré vrásky
v tvári čo riadi dejiny.
No i keď sme, abo nie sme ..?
Predsa nádej v tichu hlesne.
Sťa iskra veľkého plameňa,
spája nás naveky, milión krás stvorenia.
