Mesiac hladí tvoje nadpozemské tvary,
hrá sa, z vlasov splieta siete pavučie.
Ty spíš a ja cítim dotyk hravý,
ako si ma vplieta do snov tvoje náručie.
Tak poď, zaiskríme ako výdych supernovy,
splodíme pár šťastných hviezd.
Úsvit navráti nás naspäť do pokory,
v náručí ti vzplanie zvončekový smiech.
Do vlasov ti vložím nedočkavé prsty,
natrasiem ich ako páperové vankúše.
Naše pery ako pontónové mosty
kladú slová do viet, ako vôňu na ruže.
Láska, do duše ti sadím živé slová,
vytrhávam podmet medzi dievčaťom a ženami.
Si čas, v ktorom milujem ťa zas a znova.
Ó, ja šťastný chudák, celá večnosť pred nami.
