Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Boli časy, kedy vstávala si prvá.
Teraz vstanem a mám prázdne dlane.
Niečo je preč, niečo stále trvá.
Kristus stojí opustený v chráme.
Už len chvíľu, nepatrnú chvíľku.
Prejdem prstom uličkami klína.
A až čelo prebudí ti malú žilku,
požičiam ti. Ty mi vrátiš syna.
Noci utekajú ako plaché srny.
Nevedia smer, nepoznajú už chuť soli.
Ak soľ stratí svoje zlato, túžby plný
nájdem nové za oknami v poli.
Hoci srny ešte netušia to
ty si moje nad soľ sladké zlato.
