Písmo:
A-
|
A+
Ako pútnik bez domova,
našiel som ťa medzi jarou a letom.
Medzi dvoma krásami, znova
ťa opatroval keď šla si svetom.
Liečil tvoje rozjatrené rany.
Tíšil nočný strach.
S bázňou keď sme boli sami,
ískal ťa zrakom na rukách.
No čo zostalo mi
z toľkej bázne ?
V duši rany
a srdce na dne !
Keď svetom šli sme sami
a tys zmizla nenápadne.
