
Si mojim teplím ránom.
Mojim otrokom i pánom.
Si farbou čiernobielych dní.
Biela holubica z archy nádejí.
Plynieš nebadane ako čas.
Ako krása nebies, ako boží hlas.
Si sviežou rosou z rána
čo sadá kraju do lona.
Ach, čia ruka viedla moje srdce ?
Čia zabodla doň tie bodce ?
Nože horúcejšie ako peklo
a ostrejšie než prenikavé svetlo.
Či nemám teraz zhynúť naisto,
keď stratilo sa, čo sa v srdci kruto zablyslo ?!