Písmo:
A-
|
A+
Si metaforou všetkých mojich básní
a vibruješ mi v sluchách ako hudba sfér.
Vstúp do mňa, potom nežne zhasni.
Po tme si ťa ochutnám, ako someliér.
Nahota podmaňuje vtedy, keď je cudná
a do zrkadla pršia čriepky ostychu.
Milovanie je súzvuk, symfonická studňa.
Extáza, kde sa vybuchuje potichu.
Do kolien padám v tejto slastnej ofenzíve.
Som len mních, ktorý večne sľubuje.
Slová sú maľované, ale dostatočne živé,
v milencoch trúbia do útoku hoboje.
Som básnik a Ty moja nočná báseň.
Dva lúče slnka spiace v jednom klase.
