Stretnutie

Do listu napíšem Ti rečou úsvitu,

do bielych riadkov povzdychu a túžby.

Že chýbaš, ako monzún môjmu korytu,

akoby zem sa zahalila krvou modloslužby.

Záhrada Getsemani je mi lôžkom samoty

a v krvi tvojich tvári ponorený,

natieram oboch ako hudbu na noty.

Na sladkú strunu dievčat v lone ženy.

Čo je to diaľka? Medzi dvomi bodmi vzduch?

Alebo trpezlivá láska v časnom odlúčení?

Viem len, že robí myseľ ťažko neplodnú

a hudbu nemú v harmonickom chvení.

Však prídeš, rozleješ sa v náručí,

ako deň mojich temných akvarelov.

Poď! Nechaj nech hmat nehou zapučí,

Ja, ale vylejem sa v Tebe z brehov.