Písmo:
A-
|
A+
Do listu napíšem Ti rečou úsvitu,
do bielych riadkov povzdychu a túžby.
Že chýbaš, ako monzún môjmu korytu,
akoby zem sa zahalila krvou modloslužby.
Záhrada Getsemani je mi lôžkom samoty
a v krvi tvojich tvári ponorený,
natieram oboch ako hudbu na noty.
Na sladkú strunu dievčat v lone ženy.
Čo je to diaľka? Medzi dvomi bodmi vzduch?
Alebo trpezlivá láska v časnom odlúčení?
Viem len, že robí myseľ ťažko neplodnú
a hudbu nemú v harmonickom chvení.
Však prídeš, rozleješ sa v náručí,
ako deň mojich temných akvarelov.
Poď! Nechaj nech hmat nehou zapučí,
Ja, ale vylejem sa v Tebe z brehov.
