Písmo:
A-
|
A+
Noc už sadla a prikryla naše túžby
a každý tón, vylúdený prstom chvíle
ozdobil Ťa, ako Idol mojej modloslužby.
Celkom podrobenú hriešnej sile.
Je noc a na tebe hrám si svoje piesne.
Ty však dychom udávaš mi vlastný rytmus,
kde melódia prudko stúpne a zas klesne
a náš tangens prejde v pravidelný sínus.
Do ucha mi vravíš nové citoslovce,
ktoré ihneď zhudobním a zahrám
a pod dekou šantia tvoje hravé ovce,
opojené prstokladom neznámeho mága.
Zahrám teda ešte posledných pár tónov,
ale potom uvedieš ma ihneď k sebe domov.
