Ešte ráno neudrelo plnou silou svojho svitu
a už prázdne chladnú moje smutné ruky.
Včera mal som v oboch vzácnu perlu skrytú,
dnes mám iba svoje tiesne a ich deti - muky.
Ešte ráno neudrelo plnou silou do oblokov
a už nenávidím ten deň, čo mi teba berie.
Včera ešte sladká, dala si mi ešte sladší okov.
Dnes mám iba tvoju vôňu. Na vankúši biele perie.
Ešte ráno nevynieslo každý kúsok tvojho svetla
a už nevidím ťa, ako by si náhle zmizla.
Nech si teda ráno bledne od závisti, že si smela
žiariť ako hviezda. Že si v jeho noci svetlo vniesla.
Nech si bledne od závisti každý ranný úsvit.
Čo nás po tom ! Spolu budeme si svoje svetlá ľúbiť.






