Tŕň

Ako semä odumreté v čiernej zemi
ležím doráňaný ostňom apoštola Pavla.
Bolesť drobí čas a podomieľa steny.
Lavína hriechu do duše mi sadla.

Strácam čo mi nikdy nepatrilo.
Milosťou som splatil krátku chvíľu.
K bytiu volá Boh, ja zabíjam čo žilo.
Sladkosť rozplýva sa v trpkú slinu.

Dievča v poli paberkuje zrelé klasy
a ich zlato drví na kamennom mlyne.
Ako benzín žiadny požiar neuhasí,
neuhasíš chtivosť v rozpálenom klíne.

Len strom, ktorý dozrie v tieni Kríža,
nosí plody zrelé v každom čase.
Hoc má ruky drsné, neublížia.
Veď prebité krvácali, aby nemuseli naše.