Písmo:
A-
|
A+
Úsvit bez krásy slnka.
Noc bez svitu luny.
Čarovná krása zvonka.
Vo vnútri obielené hroby.
Ako človek bez svedomia
a telo bez duše.
Slzy smútok ronia
nad clivotou ľudskej púšte.
No , sĺz nech je ako piesku,
ako hviezd na nebi.
Neutopia nádej všetku.
Tu lásku v očiach tajomných.
Veď i púšť zavše rosa zvlhčí.
Zo smrti život vzchádza.
Vždy, niečo začína a iné končí,
kým vernosť lásku zvádza.
Ach, blažená to púšť s dušou raja –
– požehnané tajomstvo čo rozdielnosti spája.....
